23.6.2022
, autor:
RNDr. Barbora Sviežená
PhD.
, foto:
istockphoto.com
O pitnom režime a potrebe vody sa píše a hovorí veľa, najmä v tomto teplejšom období. Rodičia majú často pocit, že ich deti pijú málo a obávajú sa dôsledkov. Z pochopiteľných dôvodov – aj vďaka všadeprítomnej reklame sa dokážeme stratiť v odporúčaniach, čo, koľko a kedy piť.
Jeden extrém – dlhotrvajúca mierna dehydratácia prispieva k vzniku mnohých, aj civilizačných ochorení. Druhý extrém – prílišná hydratácia, môže mať taktiež skôr negatívne dopady na organizmus. No a fenoménom dnešnej doby je stále pitie sladených nápojov, ktoré jednoznačne nevedie k hydratácii, ale skôr obezite, čo potvrdzujú aj observačné štúdie. Ako to teda s pitným režimom u detí je?
Voda tvorí v našom tele univerzálne prostredie, v ktorom sú rozpustené rôzne živiny a častice a zároveň prebiehajú mnohé biochemické procesy. Vodu nevnímame ako živinu, avšak bez nej by nemohli prebiehať normálne všetky prirodzené procesy nášho tela – metabolizmus, trávenie, dýchanie, vylučovanie, práca obličiek a pod. Preto je dôležité, aby sme nášmu telu pomáhali pri udržiavaní rovnováhy medzi príjmom a vylučovaním vody či tekutín. U detí to platí obzvlášť.
V ľudskom organizme je stav telesných tekutín strážený z centra smädu v mozgu. Vodnú bilanciu kontroluje adiuretický hormón a bilanciu sodíka hormón kôry nadobličiek aldosterón. Aj keď nedostatok vody môže prirodzene vyvolávať pocity smädu, tie sa považujú už za neskorý signál nedostatočného príjmu tekutín. Takže detský argument „nie som smädný“ neobstojí. Ak totiž pijeme, len ak máme smäd, nenahradíme si potrebný objem stratených tekutín.
Dieťa svoj smäd zvyčajne nevníma aj preto, že je pohrúžené do hry či zaujímavej aktivity a svoje biologické potreby má potlačené. Z tohto dôvodu je nevyhnutné podávať deťom vodu pravidelne s istým odstupom počas dňa a nie nárazovo dva- až trikrát denne. Detský organizmus nedokáže vodu „skladovať“. Už pri strate 2 % telesnej vody sa fyzická aktivita dieťaťa môže znížiť a väčšie straty ovplyvňujú aj psychiku. Malé deti s nedostatočným príjmom tekutín môžu byť nervóznejšie, trpieť bolesťami hlavy a celkovým diskomfortom, čo sa odrazí na ich nálade.
Aby sme veci uviedli na pravú mieru, nevyhneme sa presnejším údajom. Skúste sa vypočítať, koľko tekutín vaše dieťatko potrebuje – podľa jeho hmotnosti. Netreba však zabúdať na to, že objem, ktorý si vypočítate, predstavuje množstvo celkových tekutín. Teda aj vody viazanej v potrave, a tá môže tvoriť až polovicu dennej potreby, ak si na to budeme dávať pozor. Ráta sa aj podiel vody v rôznych kašiach, riedených nápojoch a množstvo potravín s vyšším obsahom vody, prípadne polievok.
U dojčených detí počas výlučného dojčenia nie je potrebné podávať pridanú vodu. Pri malých deťoch, ktoré ešte nosia plienky, by mal byť denne počet použitých plienok cca 6 až 8 kusov. Farba moču by mala byť svetložltá.
Tieto čísla platia v štandardných podmienkach. Počas extrémneho tepla, pri horúčkach, hnačkách a pod. je vhodné množstvo tekutín navýšiť.
TIP:
Na sklenený krčah si nakreslite čiarky pri objemoch 500, 1 000 a 1 500 ml. Ráno pripravte dieťatku obľúbený nápoj a počas dňa odlievajte len z tohto krčahu. Spolu s dieťatkom môžete sledovať, ako sa vám darí dodržiavať dohodu.
A sme pri najdôležitejšej otázke – čo piť – najmä ak moje dieťa jednoducho nechce piť vodu. A my vám veríme, pretože dojčené detičky si jedlo a nápoje spájajú so sladkastou chuťou materského mlieka. Prechod na tuhú stravu by mal byť sprevádzaný aj podávaním nápojov a tento moment je zvyčajne značne kritický. Ideálne je, ak sa dieťa ani nezoznámi so sladenými nápojmi.
Preto najlepšie spravíme, ak dieťatku podávame od začiatku len pitnú vodu, ktorá je najlepším prostriedkom na hasenie smädu. Pitná voda sýtená oxidom uhličitým nie je dobrou voľbou.
(Pri pitnej vode z vodovodného kohútika necháme vodu odtiecť. Riešením sú aj filtre na vodu – postačujú tie domáce – napríklad do špeciálnych nádob.)
V dojčenskom veku sú vhodnejšie špeciálne dojčenské vody s minimálnym obsahom dusičnanov (balená dojčenská voda zabezpečuje ešte vyššiu kvalitu ako klasická pitná voda).
Po prvom roku môžeme podávať aj stolovú pramenitú vodu, ktorá je mierne mineralizovaná, sledovať musíme najmä obsah sodíka. Určite nepodávame ako bežný nápoj liečivé minerálne vody a ani vody s vyšším obsahom sodíka.
Občasne podávame ovocné a zeleninové šťavy riedené vodou v pomere 1 : 1, prípadne bylinkové čaje nesladené (môžu byť zdrojom bioflavonoidov, vitamínov a niektorých stopových prvkov). Bylinkové čaje by sa však mali piť slabé a mali by sa striedať. Detské čaje v bio kvalite môžeme taktiež vyskúšať, a to v závislosti od informácií na etikete.
Mlieko do bilancie vody nezarátavajme, pretože nie je schopné naplniť fyziologickú potrebu vody – ide skôr o potravinu.
Sladené nápoje obsahujú cukor alebo umelé sladidlá či glukózovo-fruktózový sirup. Pri pravidelnom pití sa výrazne zvyšuje riziko obezity u detí. Sladené nápoje nemôžu uhasiť smäd, ale naopak, môžu v konečnom dôsledku zvýšiť pocit hladu.
Čo je taktiež nebezpečné – zvyčajne obsahujú aj kyselinu fosforečnú alebo fosforečnany, ktoré ovplyvňujú metabolizmus tukov a majú vplyv na zubnú sklovinu. Farbivá, umelé príchute a konzervačné látky asi tiež nie sú zložky, ktoré by sme svojmu dieťaťu radi podávali.
Ak dieťa v žiadnom prípade vodu nechce piť, premyslite si vhodné náhradné nápoje z domácej kuchyne. Napríklad rozmixujte drobné ovocie a pridajte do vody s lístkom stévie, či kvapkou medu, alebo využite sladkastú chuť niektorých bylín, ako sú fenikel či aníz.
Na zahodenie nie sú ani domáce sirupy. Dobrý nápad v lete je pripravovať si mrazenú ovocnú dreň. Ak ju pripravíte z domácich surovín a na báze vody, nemôžete prehrať. Všetko je lepšie, ako siahnuť po sladenom nápoji v škatuľke!
