2.8.2020
, autor:
Kristina Böhmer
, foto:
istockphoto.com
Možno máte za sebou už dlhé roky partnerského života a vaša láska sa naplnila v jednom, dvoch či viacerých deťoch. Je nádherné mať rodinu, je krásne mať deti. Keď prídu na svet, automaticky sa stanú stredobodom nášho vesmíru a my nevieme a nechceme hovoriť o ničom inom, len o nich.
Ale skôr či neskôr sa treba z toho ošiaľu prebrať. Nemali by sme zabúdať, že okrem toho, že sme rodičmi, sme stále aj partnermi a rodina bude taká pevná, aký pevný bude vzťah medzi rodičmi.
Raz mi jedna moja známa, ktorá je už dlhé roky vydatá za Francúza, povedala, že francúzski muži považujú za prvoradú svoju ženu, až potom deti. „Keď príde domov z práce, najprv dá pusu mne a spýta sa, ako sa mám, až potom vyobjíma deti,” povedala mi. Aj psychologička Denisa Zlevská uznáva, že je skvelé, ak deti vidia, ako sa rodičia majú radi.
„K tomu patrí aj to, že chcú byť spoločne sami, chcú si niekam vyraziť, niečo zažiť, potrebujú sa porozprávať osamote ako manželia. Ak na toto deti učíme odmala, chápu, že na svete nie sú len ony a ich potreby, ale aj iní,” vysvetlila. Aby sa nám to podarilo dosiahnuť, odporúča investovať do kvality trávenia rodinného času s deťmi. Potom vraj majú väčšiu tendenciu dať nám slobodu a dopriať nám čas osamote s partnerom.
Nie vždy sa však podarí vzťah udržať takýto živý a naplnený. Ak sa v ňom necítime dobre, ťažko sa hľadá príjemná téma na rozhovor. A občas je to jednoducho len tým, že máme priveľa povinností a na to pekné neostáva čas. Niekedy toho máme plnú hlavu a nevieme sa otvoriť pre čosi iné.
„Potom sa zacyklíme v jednej téme, ktorou sa preťažíme a už sme len krôčik od vyhorenia. Niekedy sú to témy o deťoch, inokedy o stavbe domu či starostiach z práce,” povedala.
Tvrdí, že hoci je dôležité dávať takýmto témam v našich rozhovoroch priestor, treba vedieť aj nastaviť hranice. „Ak chceme, aby sme naše vzájomné rozhovory prežívali ako obohacujúce, potrebujeme strážiť ich rozmanitý obsah. Potrebujeme, aby v nich mali priestor obaja manželia, aby neboli zamerané len na riešenie problémov, ale aj na vyjadrenie vďaky, ocenenia i slávenia spoločných úspechov,” doplnila.
Veľa sa hádať a odvrkovať nie je to isté ako veľa sa rozprávať. Dôležité nie je len to, či a ako často sa s partnerom rozprávame, ale aj o to, akým spôsobom. Dôležitejšie ako množstvo slov je kvalita našej komunikácie, jej obsah a spôsob prevedenia. „
Nejde len o komunikáciu verbálnu. Patria sem i naše gestá, mimika, neverbálne reakcie, dotyky i neha. Komunikáciou sú dokonca aj naše skutky, postoje, názory. Iba vtedy, ak sú všetky tieto zložky v súlade, vytvárajú harmóniu spoločného vzťahu,” dodala.
