Roman Pomajbo: Píšem svojmu synovi list...

Roman Pomajbo: Píšem svojmu synovi list...

23.2.2021 , autor: Roman Pomajbo , foto: archív rodiny

Poznáte to. Každý máme nejaké „vízie“, ale ja som bol naozaj spokojný s tromi krásnymi princeznami. Eliot  sa sám rozhodol, že chce prísť do našej rodiny. Dnes už má jeden rok. Ja mám syna!

Postav dom, zasaď strom

A ako chlap, ktorý si ctí tradície, prišlo z neba aj ďalšie rozhodnutie: Postav dom, zasaď strom. Priznám sa, že sa rád púšťam do všetkých neznámych vecí, ale domy stavať naozaj neviem. A tak sa rozhodlo, že dom musí postaviť niekto iný, že mne stačí zobrať si hypotéku. Podarilo sa. Dom síce ešte nestojí, hypotéka je minutá, ale aspoň mám kde zasadiť strom. A to ma veľmi lákalo. 

Aký strom mu zasadím? 

A kedy ho zasadím? 

A kde ho zasadím? 

Úplne ma to pohltilo. 

Ešte zo študentských internátnych čias mám výborného kamaráta z Čiech, Standu, a tomu keď sa narodilo dieťa, postavil dom, tak som mu kúpil strom – lipu. Lipu preto, lebo sa o nej hovorí, že sa stala kvôli svojej vôni, pôvabnej korune a príjemnému tieňu symbolom ochrany, pomoci a lásky, ale aj preto, že lipu majú Česi v štátnom znaku ako symbol. 

Čo zasadím Elinkovi?

Vedel som, že mu chcem zasadiť strom, ktorý bude rásť s ním a ktorý má okrem iného aj nejaký zmysel. A tak som sa rozhodol, že mu zasadím orech. Mal som na to viac dôvodov: nech je silný ako orech, vysoký ako orech, pevný ako orech, zdravý ako orech (veď aj na Vianoce pri štedrovečernej večeri si vyberáme orechy, aby sme vedeli, kto aký bude mať zdravý rok). A tak som sa rozhodol!

Syna mám, dom sa stavia a orech mu zasadím skôr, než dovŕši rok svojho života, nech rastie s ním. A ako som si zaumienil, tak sa aj stalo. Teším sa, že až Elinko bude mať 20 rokov, bude stáť vedľa mohutného orecha, a možno si povie: „Tento krásny kráľovský orech zasadil môj otec, keď som sa narodil.“

Roman Pomajbo

Napíšem  synovi list

Ale to nie je všetko! Rozhodol som sa, že svojmu synovi napíšem list. Áno! Keď bude dospelý, bude zrelý muž, tak si prečíta, čo mu otec napísal, keď nemal ešte ani rok. 

Skúsili ste niekedy napísať svojim deťom odkaz, list, ktorý si prečítajú o niekoľko desaťročí? To vôbec nie je jednoduché! No len si to skúste. Sadnite si, zoberte si papier, tužku a skúste napísať svojmu potomkovi niečo, čo si prečíta o 20, 30, 50 rokov. Čo by ste mu napísali? Garantujem vám, že budete sedieť a rozmýšľať, čo všetko múdreho by ste mu napísali a vypadnú z vás vety ako: Veľmi ťa ľúbim. Ži šťastne. Milujem ťa...

Toľko toho chcete povedať, toľko rád do života, toľko lásky vyjadriť, napísať, ako ste žili, aký bol, ako rástol... Tak veľmi vám na tom záleží, že zrazu neviete, ako začať a čo písať.

A tak som mu spontánne začal písať ako, kedy a prečo prišiel medzi nás. Je to tak silný príbeh, (ktorý sme, mimochodom, vyrozprávali aj do tohto časopisu), že nakoniec bolo z toho 22 strán textu. Maminka a jeho sestry tiež niečo pridali, tá najmenšia mu nakreslila obrázok, pribalil som mu k tomu Standovu slivovicu z roku jeho narodenia, všetko sme to „pečlivo“ zabalili a uchovali tak, aby si to našiel a rozbalil až v dospelom veku. To bude radosti a dojatia, až to bude čítať! 

Odporúčam vám, napíšte svojim deťom list do budúcnosti. Je jedno, koľko majú rokov a kedy a kde si to nájdu. Je to SVEDECTVO VAŠEJ LÁSKY...

Roman

Späť na úvod