17.1.2021
, autor:
Kristína Majerová
, foto:
istockphoto.com
Hold, čo sa za mladi naučíš, na starobu akoby si našiel. Keďže u nás už má svokra svoje papuče i zubnú kefku, je tu veselo. Daň za moje deti. Povedala síce, že nabudúce príde svokor, ale ONA si tu nechá prezuvky.
Má tu aj pyžamo. Vlastne obe starké majú. Moju tehotenskú košeľu. Aj svokor v nej už spal. S bocianikom. (To, aby vedeli, že treba aj odletieť...)
V záujme vyššieho dobra (prežitie oboch detí) som sa rozhodla brať to pozitívne, s nadhľadom, no aj napriek tomu sa nedá určité veci si nevšimnúť. A nepočuť...
Ale keďže som zvolila pozitívny postoj, spisujem si zoznam „Keď raz budem svokra“... Takže už teraz viem, čo NIKDY nechcem hovoriť svojim nevestám.
Tu je aktuálny stav, podľa návštevnosti danej osoby a vhodného/nevhodného správania bude priebežne aktualizovaný, resp. dopĺňaný.
Nebudem hovoriť: „takto ste si deti naučili“, „máte tak, ako ste si to zariadili“, lebo nie je všetko tak, ako to vyzerá.
Vždy, keď prídem, niečo donesiem. Neprídem s prázdnymi rukami.
Nebudem prevracať očami, keď mi nevesta povie, aby som išla s vnukom na vývar do reštaurácie.
Nebudem neveste hovoriť, že guľôčky do polievky sa dajú uvariť aj doma.
Nebudem neveste hovoriť, že na poriadku nezáleží, keď budem vidieť, že všade je bordel a na kuchynskej linke nie je ani milimeter voľného miesta.
Nebudem hovoriť, kto všetko v mojom okolí je už bez plienok, kto čo rozpráva, recituje a podobné nezmysly, ktoré ju vôbec nezaujímajú.
Nebudem v dome/v byte pred nevestou telefonovať svojej rodine a hovoriť, čo vnúčatká ešte NEROBIA!!! („Nie, ešte sa nepýta, nie, ešte nespieva koledy.“)
Nepodarujem neveste sťahovacie body XXXXL, ktoré som si objednala na jej svadbu a bolo mi malé (som trošku pri sebe).
Nepoviem neveste po príchode z pôrodnice domov, o piatej hodine ráno: „Už si hore, moja zlatá? Poď do kuchyne. Čo budeme dnes variť?“
Keď si jej manžel zlomí nohu, nepoviem neveste, nech ho vozí na invalidnom vozíku, aby bol na čerstvom vzduchu. (Poznámka: Nevesta má ročné dieťa!)
Keď prídu ku mne domov, nebudem ich čakať s prázdnym stolom. Nebude všetko čakať v chladničke alebo v miestnej JEDNOTE.
Toto sú plány. Ale obávam sa, že nebudem dobrá svokra. Zvyknem vysloviť slová skôr, ako si ich stihnem premyslieť. Rada komentujem. Ach... Už teraz sa bojím, aká budem o 30 – 40 rokov.
Ale až príde ten čas, toto si vytlačím a nalepím na chladničku. Nech to všetci vidia. Aj nevesta. Ale možno tým, že to s deťmi nemám jednoduché, budem vedieť pochopiť iných a vcítiť sa do ich pocitov.
Možno raz, napokon, budem dobrou svokrou. A moja nočná mora sa zmení na krásnu skutočnosť. Budem svokra. A prekliate dobrá svokra!